Matthew Claythorne


NICK:  Deucalion

JMÉNO:  Matthew Claythorne

RASA:  Mutant / 4. třída   

POHLAVÍ:  Muž / Homosexuál 

VĚK:  36  

KONTAKT:  Edkomajer@gmail.com 

PŘEZDÍVKA:  Overpoint  

SPOLEČENSTVÍ:  Mutant Underground 

PRÁCE:  Taktik / špión / poľná podpora MU

FACECLAIM:  Charlie Hunnam


MUTACE

  • Elektrokinéza:  Matthewova jediná schopnosť, avšak vďaka tréningom, vlastnej vytrvalosti a samotnej prírode ju vypracoval na vysokú úroveň. Základom jeho metaľudskej stránky je limitovaná kapacita vlastnej energie, ktorú možno využiť na chod schopností, a preto si tento nedostatok musí nahradzovať absorbovaním elektriny z okolitých zdrojov. Ak by to nerobil, tak po vyčerpaní by dokázal vytvoriť maximálne zopár iskier. Musí však byť opatrný, pretože sa ľahko môže preťažiť a ak by sa prílišného množstva elektriny nezbavil, uvaril by sa zvnútra rovnako ako prehriaty stroj...alebo by explodoval ako termálna bomba. Matthew dokáže s touto schopnosťou fantastické veci. Dokáže elektrinu produkovať a vrhať ju do priestoru, čo je perfektný spôsob útoku i obrany, ale taktiež z nej môže vytvoriť akési predmety - na toto však potrebuje existujúce elektrické zdroje, nemôže ich len tak vytvoriť zo svojich. Môže sa však stať, že jeho útok odrazia proti nemu alebo že sám seba zoskratuje, hold proti účinkom elektrického poľa nie je imúnny. Stáva sa to hlavne, keď sa, prirodzene, nachádza vo vode a je to život ohrozujúci kúsok. Taktiež ho možno uzemniť a je skoro bezmocný proti nevodivým materiálom ako guma alebo sklo, tie totiž negujú jeho schopnosti, ak sa to tak dá povedať. Vedľajším produktom elektrickej energie je aj teplo, ktoré Matthew využíva, ak chce niečo zahriať a pri dobrom sústredení bleskov dokáže objekty aj roztaviť alebo spáliť, iba to chvíľku trvá a vyžaduje si to buď sústredenie energie na určité miesto, alebo priamy fyzický kontakt, čo je však bláznivý nápad, pretože by sa mohol nepekne popáliť. Jeho schopnosť má však aj pasívne zameranie, ktoré nedokáže ovládať, nie je nijak nebezpečné, no vie narobiť problémy. Keďže v jeho vnútri doslovne okrem krvi tečie aj nadmerné množstvo protónov, iónov a podobných častíc, je samozrejmé, že okolo seba vytvára elektromagnetické pole prejavujúce sa problémami s technikou v blízkom okolí. On sám dokáže podobné polia vnímať až na diaľku sedem metrov, takže si je vedomí každého mobilu a televízora v jeho bezprostrednej blízkosti...ale taktiež aj ľudí, koniec koncov, aj živočíchy a rastliny majú istý náboj, nenápadný, ale je tam. Osobne má dosť silné podozrenie, že pre ostatných metaľudí je nebezpečný hlavne preto, že sa ľahko nájde na mape, pretože za sebou necháva ionizačnú stopu a tá ku nemu napokon vždy niekoho dovedie - väčšinou sú to agenti S.S., ako ich volá. Taktiež je ľahké ho odhaliť cez foťák alebo kameru, pretože vtedy mu žiaria oči a osvetľujú celú tvár a niekedy - aj mimo takýchto snímok - je na ňom vidieť akási pobleskujúca aura. Stáva sa to hlavne, keď sa preťaží. Stále to však nie je všetko. Blesky, ako všetci vieme, sa šíria vzduchom neuveriteľnou rýchlosťou a on vďaka svojmu X-génu túto vlastnosť taktiež získal, síce ide len o chabý odraz skutočných bičov oblohy. Matthew sa dokáže pohybovať až rýchlosťou 260 kilometrov za hodinu a to všelijakými prostriedkami - letom, behom a tuší, že aj priamo skrz káble a elektrotechniku, avšak nemal odvahu to vyskúšať. Čo by robil, keby sa z neho stal živý počítač? Nič príjemné by to nebolo. Popravde nedokáže skutočne lietať - vie sa odraziť do veľkej výšky a následne zmierňovať ťah gravitácie plachtením ako vták s tým rozdielom, že narozdiel od nich nemá krídla, ale výboje zmierňujúce jeho pád. S behom je to trochu iné. Keď uteká takou rýchlosťou, svet okolo neho plynie značne pomalšie, zatiaľ čo z neho vybiehajú modré blesky a ťahajú sa za ním ako pračudesný mimozemský chvost. Sú tu však negatíva spojené z tak rýchlym cestovaním: neľahká koordinácia pohybov vďaka odporu vzduchu, únava, podchladenie, nadmerné potenie, problémy s dýchaním a brzdením alebo pri prekročení stanovenej rýchlosti dochádza k preťaženiu. 260 km/h je taká dead-line, ktorú možno prekročiť, ale nie je to bez rizika, lebo fyzika začne platiť aj naňho. Hovoríme tu o preťažení, kedy by sa mu odkrvili alebo naopak prekrvili niektoré časti tela, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť ku dočasnej slepote, bezvedomiu a smrti. Preto Matthew neprekračuje stanovenú rýchlosť, pokiaľ to nie je nutné či to nie je otázka života a smrti...veď málokedy je schopný dosiahnuť aj tú najvyššiu bezpečnú hranicu rýchlosti.

POPIS

  • Matthew (alebo skôr Overpoint) už dávno nie je tým poľským chlapcom, akým býval predtým...pred tým všetkým. Svet a okolnosti ho prinútili prispôsobiť sa nepriaznivej atmosfére, a tak to urobil, inak by sa totiž sotva dokázal pohnúť z miesta. Nebola to dobrovoľná zmena, ale naivita bola guľkou mieriacou do jeho lebky a optimizmus krátkou slamkou v losovaní, na ktorého konci čakala smrť. A on chcel - a stále chce - prežiť! Spočiatku bol poriadne tvrdohlavá nátura, nedal si povedať, všetko robil po svojom a spôsoboval problémy, za čo ho pár komunít vylúčilo zo svojich kruhov, takže keď mnohokrát spadol na kolená, musel sa znovu postaviť a zo svojich prešľapov poučiť. Teraz sa spolieha na svoje skúsenosti a schopnosti (získané i metaľudské) a ak čomusi skutočne načúva, je to jeho inštinkt - ten ho totiž ešte nezradil, čo sa nedá povedať o mnohých individuách v Poľsku i USA. Je opatrný nielen v tom, čo robí alebo čo a s kým hovorí, ale aj kde sa pohybuje a celý tento proces len posilnil v momente, keď si uvedomil, že jeho schopnosť za ním necháva cestičku z iónových omrviniek. Niet sa teda čo čudovať, že má hlboko zakorenený problém s dôverou a sklony ku paranoi, síce nevidí všade nepriateľa, ale skôr hrozbu...a teda vlastne aj toho nepriateľa. Je celkom pragmatik a podľa toho sa aj rozhoduje: s chladným úsudkom vyhodnotí, kedy je dobré bojovať a kedy je lepšie vziať nohy na plecia. A tam to nekončí! Sem-tam, záleží od situácie, sa prejavuje táto vlastnosť až natoľko, že seriózne vie zvážiť, či ten alebo onen život stojí za to riziko. Ak Matthew totiž niečo dokáže, potom to bezpochyby je videnie vecí a udalostí v ďalekosiahlejšom merítku. Kým X-meni riešili len povrchné problémy a hrozby spoločnosti, on chce skutočne svet zmeniť a ak mu história niečo dokázala, potom je to fakt, že každá zmena započala krvou nevinných obetí a skončila krvou vojakov. Niekedy má z takého konania výčitky svedomia, keďže aj on má city, hoci ich skrýva za masku chladu a absencie emócií patriacu človeku uzatvorenému do seba. Nezhovára sa moc rád, no je schopný viesť konverzáciu...i keď prvotne neochotne, nakoniec sa do toho módu predsa len dostane. Je kreatívny, nikdy to nevyužil v umení ako vo vojenstve. Rád totiž vymýšľa dobré plány na záchranu iných metaľudí alebo prepadnutie karaván S.S., ale ako už bolo povedané, uňho účel svätí prostriedky, a preto majú členovia Undergroundu s jeho nápadmi problém, keďže oni si ľudský život cenia dokonca aj vtedy, ak ohrozuje priamo ten ich. Logika im asi veľa nehovorí. Matthew si však ide za svojim cieľom, avšak na druhú stranu si uvedomuje, že nemôže ísť na všetko cez steny, a tak robí výnimky. Prehltne vlastné ego a prispôsobí sa väčšine. Či už je to paradoxné alebo nie, jednou z jehonajobdivuhodnejších vlastností je aj ochota pomáhať, možnože sa chce len dočkať uznania alebo dokázať čosi sebe, ale fakt zostáva: je viac než dosť ochotný skutočne niečo robiť. Kedysi mal mnoho koníčkov, ale keď sa teraz musí skrývať, zostalo mu z nich len pár. Nenechajte sa pomýliť! Napriek jeho nepríjemnosti a trochu drsnému vzhľadu je to beznádejne ťažký knihomoľ schopný prečítať päťstostranovú knihu za dva dni, ak si k tomu sadne. Má za sebou aj krátku amatérsku kariéru spisovateľa, ale s tým neurobil dieru do sveta. Hovorí aj niekoľkými jazykmi: poľsky, slovensky, anglicky a pozná pár slovíčok z francúzštiny.
  • Matthewova tvár je presne to, čo vám na ňom udrie do očí, keď oňho zavadíte pohľadom. Inokedy by takáto vlastnosť bola obrovským pozitívom v jeho spoločenskom živote, ale ak ste medzinárodne prenasledovaný metačlovek, tak to rozhodne nie je dobré... Niekedy totiž ani jeho stíhačková rýchlosť nestačí na to, aby sa ocitol mimo nebezpečenstva. Je si istý, že by mu nikto nikdy neodhadol hlboké poľské korene, keďže by viac zapadol medzi obyvateľov východnej Európy či Škandinávie. Matthew dosahuje výšku dobrých 185 centimetrov a váhu 88 kilogramov, z čoho podstatnú časť tvorí svalstvo získané ako prácou s otcom, tak aj na nich osobne popracoval, veď ak má bojovať s agentmi S.S. a Interpolom, musí byť vo forme! Už očividnejší fakt, že svoju štíhlu postavu má obalenú pevnými svalmi, nemôže byť. A teraz... Čo je na tej jeho okrúhlej tvári tak zarážajúce, až vám hneď ukradne pár chvíľ pozornosti? Sú to snáď jeho modré oči? Nie je to nepravdepodobné. I keď to znie ako klišé, Matthew má neobyčajné oči - jeho X-gény sa totiž neprejavujú iba elektrokinetickými schopnosťami, ale aj výraznou heterochromiou, kedy nedostatok melanínu v okolí zreníc sfarbuje jeho dúhovky do strieborna, zatiaľ čo zbytok je modrý...odtiene tejto farby sa menia v závislosti od svetla. Niekedy sa mu stáva, že ak sa veľmi napína alebo sústredí na elektrinu vo svojom tele, po očiach mu behajú také drobné blesky. Ale ani tieto dva zázraky, medzi ktorými padá drobný okrúhly nos, nie sú ten pravý pútač. Reč je tu o jeho vlasoch...keď sa to tak vezme, Matthew má skutočne niekedy pocit, že sa uňho prejavujú sklony ku albinizmu: nedostatok pigmentu v očiach, pokožke a taktiež aj vo vlasoch. Prirodzene je blond, avšak tak svetlý, až sa jeho vlasy (i brada) zdajú byť biele a to nevidíte každý deň! Či? V účesoch je dosť neprieberčivý, češe sa, no tam to hasne. Preto je väčšinou strapatý v akceptovateľnej miere, ale pozná kaderníka a často ich nechá vystrihať boky hlavy a zvyšok si gélom začeše dozadu. S jeho chladným vystupovaním sa mu výrazné ružové pery málokedy zdvihnú do úsmevu, ale keď sa tak predsa len stane, je to akoby ste z hrozivého medveďa urobili roztomilého plyšového macíka. Pedantne si udržuje bradu okolo pier - taktiež bielu - a pravidelne (a s láskou) sa o ňu stará, pridáva mu totiž na veku, takže nepôsobí ako nedospelý mladík. Svoj šatník Matthew zaplnil hlavne tmavými farbami a tiež modrou alebo bielou či zelenou. Visia mu tam oficiálne druhy oblečenia ako košele, obleky a kabáty, no ani on sa neubráni pohodlnejším hábom modernej éry. Poslednou vecou, ktorú je nutné spomenúť, je ozdoba na pravom zápästí - je to obyčajný kovový náramok s ornamentmi, ktorý dostal od svojej prvej lásky, a teraz je to už iba sentimentálna pripomienka.  

HISTORIE

  • Mateusz Ziemiacierń sa narodil 9. júla 1981 v meste Ostrołęka ležiacej na sever od hlavného mesta, odkiaľ pochádzal jeho otec Grzegorz, ktorý sa spolu so svojou manželkou Ewelinou presťahoval preč za menej rušným prostredím. Spolu s nimi išli aj v tej dobe ešte len dve deti - syn Jarosław a dcéra Lena. Obaja sa zamestnali na typickom dedinskom JRD, keďže v dobe komunizmu to nebolo nič nezvyčajné a patrilo sa to. Dostali od štátu byt a tam celé roky žili a Mateusz vyrastal. Keď bol väčší, veľmi často chodil za rodičmi obšmietať sa spolu s tromi súrodencami (najmladšia Dorota sa narodila dva roky po ňom) a možno dospelým trochu vypomôcť s ľahšími prácami, koniec koniec, do toho kolektívu celkom aj pasovali. Ale už keď mal chlapec osem rokov, komunistický režim v jeho domovine padol a nahradilo ho žiarivá demokracia. Čo to znamenalo preňho? Skoro nič až na trochu iné učebné postupy v škole, politické heslá a to, čo učitelia hovorili a považovali za pravdu. Stále chodieval za otcom na družstvo, aby mu pomáhal a ako rástol, tým viac bola táto neplatená brigáda potrebná, pretože jeho otec starol. A Mateusz? Ten svoju budúcnosť videl na takomto pokojnom mieste, kde je život viac než dosť prostý, no rodičia nesúhlasili, videli totiž, že ich syn má na viac rovnako ako ostatné deti, a preto ho podporovali najmä v učení...niežeby z toho bol v tej dobe nadšený! Už v siedmej triede zistil, že hoci má "prácu" družstevníka rád, na teoretickej úrovni ho veci s tým spojené ako biológia a mechanika nudia - svoju lásku našiel skôr v zemepise a histórii. Stačilo sa ho opýtať na nejaké miesto či udalosť a už sa pustil do zdĺhavého rozprávania o veciach, o ktorých bežný smrteľník jakživ nepočul. Videl súvislosti a naplňovalo ho to. Preto si za strednú zvolil gymnázium, aby mal čas bližšie si určiť životné priority. Celý jeho život sa však otočil hore nohami, keď mal 17 rokov a cez jarné prázdniny sa s celou rodinou vybral na niekoľkodňový výlet na jazerá ležiace v ďalekom severovýchodnom Poľsku. V predposledný večer ich pobytu boli na výletnej loďke, keď ju zastihla búrka. Paluba sa kývala, kýl nebezpečne trmácal a vtom do vody hneď vedľa trupu udrel blesk. Drevo ten tlak a teplo nevydržalo a loď doslova roztrhalo na kusy. Tí, ktorí neumreli okamžite, sa v bezvedomí utopili v chladných jazerných vodách. Čo sa však týka Mateusza, nejak dokázal túto katastrofu prežiť a doplávať s otcom a sestrou Dorotou na breh. Počas ďalších dní prehľadávali záchranári zbytky vraku, dno i pobrežie, našli aj jeho matku a starších súrodencov, ale sotva sa dali rozoznať - ten výjav sa mu navždy vrezal do pamäte. Po tejto tragédii sa ich kedysi pevná rodinná súdržnosť rozpadla na prach: otec stále viac a viac pracoval (a pil), sestra študovala a Mateusz robil to isté. Niečo však bolo iné...on bol iný. Začalo to nevinne výpadkami prúdu, problémami s elektrickými prístrojmi alebo častým "kopaním." Až po niekoľkých mesiacoch omylom dokázal vytvoriť prvý blesk a podpáliť triedny kvetináč. Keď sa situácia zhoršovala, útechu našiel prekvapivo v spolužiakovi, s ktorým sa nikdy predtým nezhováral. Walenty Król bol futbalista a či si to elektrický chlapec chcel priznať alebo nie, priťahoval ho nielen po fyzickej stránke, ale aj charakterom. Iste, správal sa ako typický športovec-egoista, ale len čo bola jeho parta fuč, zrazu bol úplne iný a do tohto chalana sa Mateusz zamiloval. Už len myšlienka naňho mu pomohla krotiť čoraz nebezpečnejšie výboje energie, a tak jedného dňa, možno z vďačnosti možno z chvíľkového pobláznenia, mu vyjadril svoje city. Súkromne, keďže Poliaci nepatria medzi liberálne národy v otázkach sexuálnej orientácie. Očakával nadávky, odmietnutie či počiatky tvrdej šikany a potupy, ale ani v najbláznivejšom sne by mu nenapadlo, že by mu to mohol opätovať - o presne to sa stalo! - a na dva kratučké roky bol najšťastnejším človekom an svete. Po maturite z jeho obľúbených predmetov odišiel Mateusz do mesta Bielostok študovať pedagogiku a vtedy prišiel ten ťažký okamih, kedy sa museli rozlúčiť, pretože každý chcel ísť iným smerom. Mateusz v tej chvíli prišiel o srdce a jeho schopnosti sa zase začali vykyvovať spod kontroly. Z toho dôvodu zašiel domov za otcom, aby sa od neho dozvedel, čo sa to s ním celé tie roky deje. Dostali sa mu však len zdesenia a zlomená troska, ktorú kedysi s láskou nazýval otcom, ho vyhodila z domu s tým, že je netvor. Čo mu zostávalo? Hrejivé spomienky na chlapca, o ktorom kedy-tedy počúval, akú žiarivú kariéru profesionálneho futbalistu má pred sebou. Počas štúdia odhalil Mateusz ďalšiu svoju vášeň: knihy. Boli to diela slovenských autorov ako Martin Kukučín alebo Milo Urban, ktoré ho dostali ku čítaniu, rozhodným sa však stala Anna Karenina z rúk Leva N. Tolstoja, čo je celkom paradoxné vzhľadom na to, že počas študovania na vysokej škole sa z neho vykľul ťažký antikomunista, protirusky zmýšľajúci jedinec a zástanca kapitalizmu, ktorý v Amerike videl svieži závan slobody a pokroku. Až neskôr sa mal spamätať - aspoň v tej druhej polovici. Vlastné ruské korene po starom otcovi z matkinej strany si radšej nechal pre seba, veď ním toto zistenie ťažko otriaslo a jeho partia protičervených by to nepredýchala vôbec, hoci na tom pokojne mohli byť rovnako. Keď mal Mateusz 25 rokov, konečne doštudoval a pred meno si spokojne mohol napísať Ing. a nechať sa oslovovať "pán profesor," hold miesto ako učiteľ dejepisu a geografie na Všeobecnom lýceu v Čenstochovej mu ponúkli skoro okamžite. Prijal to. Tu sa jeho vášne zmiernili a istú dobu mal nábeh na to, aby sa stal skutočným katolíkom, ale rýchlo vytriezvel. Už plynutím času na vysokej škole sa pomaly učil zvládať svoje schopnosti, vedel, že je to dlhá cesta, ktorú vôľky-nevôľky musí absolvovať, preto trénovať až do posledného dychu. Ako profesor mal aj napriek tomu dosť času, ktorý zapĺňal nielen čítaním kníh (v tej dobe hlavne paranormálneho zamerania a neskôr genetiky), ale aj ich amatérskym písaním. Napísal niekoľko konspektov, niektoré aj dokončil, no žiadne z jeho diel nevyšlo - nemal odvahu ich poslať. Spokojne si učil študentov dlhých šesť rokov, mal všetko, čo chcel, a máločo mu skutočne chýbalo...alebo skôr málokto. Behom týchto šiestich rokov sa svet aj Mateuszovo okolie výrazne zmenili: v momente, kedy sa verejnosť dozvedela o mutantoch (on sám preferoval menej rasistické označenie "metaľudia"), uvedomil si, odkiaľ pochádzajú jeho vlastné schopnosti. A spoločnosť? Poľsko bolo voči správam o ľuďoch so superschopnosťami skeptické a kontroverzné, a tak sa tu metaľudia mali dlhé roky omnoho lepšie ako napríklad v USA, kde títo jedinci bojovali medzi sebou i obyčajnými ľuďmi. Všetko sa však zmenilo, keď mal 32. V marci toho roku sa dozvedel, že jeho otec bol zavraždený a na ceste za sestrou zistil tú istú správu aj o nej. Bol načisto zdrvený, ale rýchlo si uvedomil nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo - bol totiž prenasledovaný ruským lovcom mutantov a so zhoršujúcou sa situáciou vo svete po ňom začali ísť aj agenti poľskej tajnej služby. Nemal na výber, opustil svoj starý život i Čenstochovú a dal sa na útek. Bola to skúška ohňom, kedy musel bojovať o holý život, aby prežil, a preto mnohokrát vzal cudzí život, čo z neho v konečnom dôsledku vyprofilovalo muža, ktorým je dnes. Napokon mu nezostávalo na výber nič iné, ako si zmeniť meno na Matthew Claythorne a emigrovať do Spojených štátov, kde si myslel, že bude v bezpečí. Omyl! Iba dva týždne po jeho príchode do Whiteboardu v štáte Virgina, dňa 15. júla, sa situácia vyhrotila a výsledkom boli tvrdé zákony, podľa ktorým bolo de facto nezákonné byť metačlovek. Znovu sa dal na útek, striedajúc mesto za mestom, dokým nezakotvil v New Yorku. Tu narazil na dve mutantské organizácie - pridal sa ku Mutant Underground s cieľom bojovať proti S.S. A toho cieľa sa drží doteraz, čím spôsobuje vo vnútorných kruhoch mnohé rozkoly a nepríjemné situácie, ale stanovil si, čo chce robiť, a nevzdá sa toho! Preto prijal prezývku Overpoint a s očividne nemalým nadšením ju dosť aktívne používa.

Vytvořte si webové stránky zdarma! Tento web je vytvořený pomocí Webnode. Vytvořte si vlastní stránky zdarma ještě dnes! Vytvořit stránky